Medzinárodný filmový festival Hory a mesto už 21. ročník organizuje fotografickú súťaž, určenú všetkým nadšencom a milovníkom hôr, prírody a adrenalínového športu, ktorá sa teší každý rok väčšiemu záujmu fotografov a verejnosti. Vyhlásenie výsledkov sa uskutoční na otvorení festivalu 11.5.2022 v Kine Lumière.
Kontakt
Danica Púry
+421 948 456 233
Všetky výstavy
ŠKANDINÁVIA
FOTOGRAFIE BÁRY VÁVROVEJ
Na festivale Hory a mesto prezentuje Bára niektoré zo zachytených momentov zo života v škandinávskej prírode. Od jesennej fotografie zakrpatených briez z národného parku Femundsmarka, cez polárnu žiaru fotenú počas nekonečných mesiacov polárnej noci na severe Nórska, až po letné hmly nad oceánom presvetleným lúčmi polnočného slnka z vrcholku hôr na súostroví Lofoty.
Nechýbajú ani soby, ktorí sú charakteristickí pre škandinávske horské oblasti a dôležitou súčasťou sámskeho (pôvodné obyvateľstvo severnej Európy) spôsobu života a kultúry. Alebo fotografie veľrýb, ktoré sa po niekoľkých desiatkach rokov opäť začali pravidelne vracať k nórskemu pobrežiu kŕmiť sa na húfoch sleďov pred tým, než začnú migrovať cez polovicu planéty do teplých morí vyviesť svoje potomstvo. Nikto nevie, či budúcu zimu znovu priplávajú alebo na dlhé roky zmiznú.
Bára Vávrová
Bára Vávrová (1992) je fotografka z Rychlebských hôr na severovýchode Českej republiky. Rychlebské lesy jej v začiatkoch pomáhali utvárať rukopis a dodnes v ich, na prvý pohľad obyčajnej kráse, nachádza veľkú hĺbku a inšpiráciu. Tvorba je takmer výhradne zameraná na krajinu a portréty v krajine. Prírodné motívy sú alfou a omegou jej voľnej tvorby a tiež nekonečným zdrojom nápadov. Napriek tomu, že ovláda celú radu iných fotografických disciplín, verejne sa prezentuje predovšetkým voľnou tvorbou, čiže už spomenutými témami človek a príroda.
V minulosti bola takmer každá Bárina fotografia zároveň autoportrétom, ale v posledných rokoch ich fotí už len sporadicky. Prípadne dáva prednosť malým “anonymným” siluetám alebo čistej krajine bez ľudského elementu. V roku 2021 začala Bára študovať odbor na Inštitúte tvorivej fotografie na Sliezskej univerzite. Podľa vlastných slov predovšetkým z nedostatku kreatívnych podnetov a ako impulz vystúpiť v tvorbe z komfortnej zóny čisto fine-artovej fotografie.
Okrem fotenia organizuje práve v Rychlebských horách obľúbené lokálne bežecké preteky troch rôznych trás, ultramaratón Zapomenuté hory, ktorý tiež štartuje v Račom údolí a tradične sa beží v polovici októbra, kedy v Rychlebských horách vrcholia jesenné farby.
V LESE
FOTOGRAFIE GUSTÁVA HEGEDÜŠA
Tematický projekt V LESE fotografa Gustáva Hegedüša vznikol prirodzene po predchádzajúcich samostatných výstavných cykloch Moja cesta, Voda ako obraz, Moje živly, Krajina Zem. Autor vo svojej tvorbe reflektuje svoj silný vzťah k prírode a životnému prostrediu.
Gustáv Hegedüš /1941/ žije a tvorí v Turčianskych Tepliciach. Jeho dlhodobo pestovaný vzťah k prírode, turistike (roky značkárčeniu) a lyžovaniu, zároveň s rozvíjaním vlastného fotografického videnia, ho prirodzene priviedli na výtvarnú fotografickú scénu s námetmi úzko spätými s ľuďmi a prírodnými živlami. Fotografie jeho cyklov sú svedkom slobodnej cesty spoznávania, chápania a vyjadrovania sa v škále od kontrastov k jemnej harmónii krásy. Sú zažité, premyslené, precítené, s príbehom.
Autor, chodiac po horách a dolinách vníma krajinu všetkými zmyslami, vidí aj necitlivé lokálne i globálne zásahy človeka v nej. Výsledkom jeho aktívneho postoja k prebiehajúcej klimatickej zmene je tento umelecký fotopríspevok s poéziou Ondreja Nagaja, ktorého výber možno vidieť v priestoroch Kina Lumière pri príležitosti festivalu HORY A MESTO.
Výstavný projekt V LESE chce byť spoločenským príspevkom fotografa, ktorý komunikuje s priateľmi -umelcami slova, znalcami lesa, spracovateľmi dreva a ktorý sa vyznáva z lásky k prírode s posolstvom, aby DYCH ZEME - LES, ľudia chápali, milovali a chránili.
Gustáv Hegedüš
Gustáv Hegedüš (1941) žije a tvorí v Turčianskych Tepliciach.
Do rodného Turca sa vrátil po desaťročiach práce v strojárstve ( inžinierske profesie vo Svite, Snine, Martine a vo Zvolene). Potom to bola práca v tlačových médiách, ktorá mu umožnila spoznávať rôzne kraje a regióny Slovenska. Dlhodobo pestovaný vzťah k prírode, turistike, lyžovaniu, spolu s vývojom vlastného fotografického videnia, ho prirodzene priviedli pripraveného na výtvarnú fotografickú scénu s témami úzko spätými s ľuďmi a prírodnými živlami.
V poslednom období je fotograf aktívny vo Fotoklube Karola Plicku v Martine a v regionálnych súťažiach AMFO.
Fotografická tvorba Gustáva Hegedüša bola v 60. – 90. rokoch 20. storočia orientovaná na krajinárske témy a štylizované i reportážne portréty zo študentského, neskôr pracovného prostredia, formované fotografickou vlnou bratislavských fototribún na Suchom mýte. Zapojil sa do tvorivého života „s fotografiou“, ktorý prebiehal v závodných, resp. mestských kluboch kultúry v miestach jeho pôsobenia a v rámci súťaží a podujatí AMFO. Spoločenské zmeny s príchodom nového storočia už privítal témami v samostatných výstavných projektoch. Prvým z nich Moja cesta bol retrospektívou tvorby s návratom do rodiska, kruhu rodiny a priateľov s obrazmi charakterových portrétov vo formálnych aj neformálnych pózach.
Silný vzťah k prírode a životnému prostrediu reflektoval autor vo fotocykloch Voda ako obraz, Moje živly a Krajina Zem. Osobitnými témami boli portréty tvoriacich výtvarníkov Sympoart a umelcov rôznych žánrov Art-isti. Tieto cykly prezentoval na dvadsiatke samostatných výstav na Slovensku aj v Čechách.
Prehĺbenie vzťahu k prírode a veľký podnet aj inšpiráciu pre ďalšiu tvorbu našiel Gustáv Hegedüš v knihe nemeckého lesníka Petra Wohllebena Tajný život stromov a v básnickej tvorbe priateľa Ondreja Nagaja. Spojenie slova a obrazu povýšil do výstavného projektu V lese. Básnik Ondrej Nagaj patrí k najvýznamnejším predstaviteľom slovenskej poézie mimo hlavného mesta, ktorému vyšlo viac ako štyridsať zbierok pre dospelých a veršovaných kníh pre deti.
Fotograf Gustáv Hegedüš, chodiac po horách, dolinách, vníma krajinu všetkými zmyslami, okrem krásy, vidí aj necitlivé lokálne i globálne zásahy človeka v nej. Projekt V lese chce byť tiež výsledkom jeho aktívneho postoja ku hrozbe klimatických zmien. Je však predovšetkým umeleckým príspevkom fotografa, ktorý komunikuje s priateľmi, umelcami slova, znalcami lesa i spracovateľmi dreva, aby ľuďom priniesol posolstvo, žeby Zem a Les milovali a chránili.